Drotárstvo na Slovensku predstavuje špecifický a ojedinelý historický fenomén, ktorý nemá obdobu čo do rozsahu na určitom území, v žiadnom inom štáte. Stovky až tisíce drotárov vytvorili atypickú historickú kulisu dejín malého národa uprostred Európy. Za miesto zrodu drotárstva sa všeobecne považujú oblasti dnešného severozápadného Slovenska, trojuholník medzi mestami Bytča - Žilina a Čadca. Najšikovnejší a najpriebojnejší drotári zakladali dielne, v ktorých začali zamestnávať ďalších drotárov a učňov. Z najvýznamnejších dielní sa vytvorili drotárske fabriky. Počas takmer 200 ročnej existencie prešlo aj drotárstvo viacerými vývojovými štádiami podmienenými postupným zdokonaľovaním pracovných postupov, prácou s kvalitnejším náradím a rozširovaním používaných materiálov, čo zákonite viedlo k obohateniu sortimentu ponúkaných výrobkov. Drotárstvo v súčasnej dobe zažíva svoju renesanciu. V Starej Bystrici môžete nahliadnuť do Galérie Drotárie, kde je umiestnená unikátna drôtovaná socha herca Jozefa Kronera a tiež amerického astronauta Eugena Andrewa Cernana ako aj Zlatá kniha Drotárie.
Považské múzeum v Žiline, sídliace v areáli  Budatínskeho hradu na severnom okraji Žiliny, je známe predovšetkým ako drotárske múzeum s počtom viac ako 5000 ks predmetov predstavuje ojedinelú a zároveň najväčšiu zbierku svojho druhu na svete, ktorá svojim významom presahuje hranice regiónu i Slovenska.

Vrch Živčáková (787,7 m), ako súčasť Turzovskej vrchoviny,  sa nachádza asi 3 km západne od mesta Turzovka. Dňa 1. júna 2008 uplynulo 50 rokov od vtedy, čo sa tu podľa výpovede Matúša Lašúta zjavila Panna Mária. Na mieste zjavenia bola v roku 1993 postavená kaplnka Panny Márie kráľovnej pokoja a v roku 2002 osadený mystický stĺp, ktorý bol vyhotovený podľa videní pátra Cyrila Metoděja Kuběnu. V kaplnke nad oltárom je veľký drevený kríž, socha Panny Márie, ktorú vytvoril Alois Lasák a obraz Božej Matky, ktorý zachránila zo zhoreniska Mária Haferová - Matejová a neskoršie bol zrekonštruovaný až v Nemecku.
Spoločné i individuálne púte sú počas celého roka, ale najmä počas mariánskych sviatkov v apríli, máji, auguste, septembri a októbri. V areáli pútnického miesta Živčáková je niekoľko prameňov s vyvierajúcou a ozdravujúcou vodou, čo nezamŕza ani v najtuhších zimách. 19. októbra 2008 žilinský biskup Tomáš Galis vyhlásil Horu Živčáková za oficiálne mariánske pútnické miesto a miesto modlitby, a vysvätil základný kameň budúceho chrámu Panny Márie na Živčákovej.

Národopisná expozícia v prírode Kysuckého múzea v Čadci, je lokalizovaná do doliny Chmúra v katastri obce Nová Bystrica, časť Vychylovka.
Základný kameň tejto expozície bol položený 11. 10. 1974. Prioritná bola záchrana najcennejších pamiatok ľudovej architektúry z obcí Riečnica a Harvelka, ktoré mali zaniknúť z dôvodu výstavby vodnej nádrže Nová Bystrica. Národopisná expozícia sa usiluje o rekonštrukciu sídelnej krajiny a životného prostredia, s prezentáciou ľudovej architektúry a spôsobu života i kultúry ľudu na Kysuciach v druhej polovici 19. storočia a prvej polovici 20. storočia.
Sezónna prevádzka v národopisnej expozícii je každoročne v mesiacoch máj - október, kedy múzeum ponúka návštevníkom množstvo nedeľných tematických programov s ukážkami tradičných výrobných techník a dramatických prejavov z oblasti rodinnej, kalendárovej a pracovnej obyčajovej tradície v podaní folklórnych skupín, súborov a ľudových hudieb kysuckého regiónu.

Najvyšší vrch Kysúc, Veľká Rača s nadmorskou výškou 1 236 m leží na hraniciach s Poľskom v pohorí Kysucké Beskydy. Patrí k turisticky vyhľadávaným vrcholom, z ktorého  sú panoramatické výhľady do širokého okolia. Na jeho vrchole sa nachádza národná prírodná rezervácia so zachovanými zvyškami lesných spoločenstiev bučín a smrečín pôvodnej skladby lesného porastu Kysuckých Beskýd na rozlohe 313 ha. Pod vrcholom, rozpadom lavíc pieskovcov vznikli otvory - tzv. jaskyne, ojedinelé na území Kysúc. Patria medzi pseudokrasové (nepravé krasové) javy. Dĺžka presahuje iba niekoľko metrov. Známe sú pod názvom Skalné diery a nachádzajú sa v blízkosti značkovanej turistickej trasy. Na vrchol Veľkej Rače vedie z Dedovky náučný chodník. Na svahoch Veľkej Rače sa nachádza známe lyžiarske stredisko.

Kysucko-oravská lesná železnica vznikla v roku 1926 spojením lesných železníc vybudovaných v roku 1915 - 1918, kysuckej - z Oščadnice do Chmúry (Nová Bystrica, časť Vychylovka) a oravskej - z Lokce do Erdútky (terajšej Oravskej Lesnej). Spojenie oboch železníc sa uskutočnilo vybudovaním spojovacej trate z Erdútky do Chmúry. Po spojení dosiahla celková dĺžka vyše 110 km. Prevádzka na bola ukončená na konci roku 1971 z dôvodu jej zrušenia, okrem úseku Chmúra - Tanečník, v ktorom sa nachádzal úvraťový systém - jeden z dvoch, ktoré sa do súčasnosti zachovali v Európe. Pomocou úvraťového systému sa prekonávalo väčšie prevýšenie (217,69 m) na pomerne krátkom úseku (vzdušná vzdialenosť 1500 m). Zachovaný úsek o dĺžke 8 km medzi Chmúrou (Vychylovka) a Tanečníkom (Oravská Lesná) s unikátnym úvraťovým systémom, bol ako technická pamiatka vyhlásený v roku 1991 za národnú kultúrnu pamiatku SR.
V súčasnosti je v prevádzke Oravská lesná železnica, v úseku Tanečník - sedlo Beskyd na Orave a Historická lesná úvraťová železnica v úseku Chmúra - Kubátkovia na Kysuciach.

Zimná turistika: lyžiarske vleky v Istebnej (Złoty Groń, Kubalonka) a Koniakowe (Szańce, Kadłuby), kvalitne pripravené bežecké medzinárodné trasy na Kubalonke, ktoré možno využívať aj v lete. Významným miestom je strelnica, ktorá spĺňa limity Medzinárodnej lyžiarskej federácie. Je možné vyskúšať si aj jazdu so psím záprahom alebo jazdu na saniach ťahaných koňmi za sprievodu muziky. Spestrením môže byť výjazd lanovkou "Zagroń" na vrchol "Złoty Groń" (+48 33 855 61 70), z ktorého môžete obdivovať panorámu Beskýd a v zimnom období zlyžovať na zjazdovkách. Lanovka je v prevádzke po celý rok.

Múzeum "Kurna Chata Jana Kawuloka" v Istebnej, je jedným z piatich objektov v obci nachádzajúcich sa na náučnom chodníku Drevenéj architektúry. Múzeum vzniklo v roku 1836 a je príkladom autentického, dávnych horalských domov, teda drevených domov, pokrytých šindľom, pozostávajúcich z dvoch miestností s chodbou uprostred. V jednej izbe je "kurna" neboli dymová pec, z ktorej dym vychádzal dovnútra budovy, pretože dom nemal komín. V múzeu môžete zhliadnuť tradičné vybavenie domu, domáce potreby napríklad: žarnov, ktorý bol určený na výrobu múky, spálňu. Najväčšou atraktivitou tunajšieho múzea je však živé rozprávanie a ukážka hry na hudobných nástrojoch Jana Macoszka, ktoré vyrobil majiteľ domu Ján Kawulok.

Stredisko ekologickej výchovy vzniklo v Istebnej v roku 1997 v rámci Lesného propagačného areálu "Lesy Sliezskych Beskýd". V objekte je vytvorená expozície s vybranými charakteristickými prvkami flóry a fauny Sliezských Beskýd. Multimediálna prezentácia je obohatená zvuky prírody, vďaka čomu sa tu cítime ako uprostred lesa.

Regionálne múzeum "Na Grapie" v Jaworzynce, vzniklo v roku 1993. Jeho zakladateľom bol Jerzy Rucki. Je umiestnené v drevenej budove, pokrytej šindľom, s pivnicou a mnohými izbami. Časť izieb je určená pre agroturistiku. Na území múzea je drevená stavba z roku 1920 nazývaná "kurlok" s tzv. domovou pecou, expozíciou ľudového remesla - tkáčstva, kováčskou dielňou, ale hlavne sú tu exponáty historického dedičstva horalov z Istebnej, teda ľudové kroje, domáce náradie, poľnohospodárska technika a riadu .

Múzeum čipiek, ktoré bolo zriadené v roku 1962 v Koniakowe po smrti Marii Gwarek, pamiatke ktorej je tiež venované. V múzeu je možné vidieť množstvo zaujímavých exponátov, napr.: čepce, lemovanie šatiek, krejzle, goliere, krajkové vložky do posteľnej bielizne, záclony, "zúbky" čiže malé obrusy na poličky, pričom každý je iného tvaru a dizajnu. Všetky motívy a vzory sú čerpané z prírody a tradície. Zaujímavou expozíciou je nedokončený obrus pre anglickú kráľovnú Alžbetu II. Múzeum si určite zaslúži vašu návštevu práve z dôvodu poznania dlhej histórie čipkárstva v Koniakowie.

Miesto nachádzajúce sa najvýchodnejšie na mape Čiech nájdete v obci Bukovec neďaleko mesta Jablunkov. K najvýchodnejšiemu bodu vedie 500 m dlhý náučný chodník. Na celej trase chodníka je celkom sedem informačných panelov o množstve zaujímavých vecí z histórie obce, o prírode a o spôsobe života miestnych horalov (gorolov) na česko-poľsko-slovenskom pohraničí. Trasa vedie príjemným prostredím okolo prírodnej rezervácie Bukovec-Olecky, ktorá je tvorená rašelinnými lúkami s výskytom vzácnych rastlín. Súčasťou náučného chodníka je odstavné parkovisko 800 m vzdialené od bývalého hraničného priechodu Bukovec/Jasnowice.

Medzi Dolnou a Hornou Lomnou sa v nadmorskej výške 890 m rozkladá prales Mionší, ktorý svojou rozlohou 169,78 ha patrí k najväčším v Českej republike. Je posledným zlomkom pôvodných prirodzených zmiešaných lesov, ktoré kedysi pokrývali vhodné stanoviská tohto horského stupňa v celých Beskydách. Podrobnosti o pralese a zaujímavosti zo života v regióne sa návštevníci môžu dozvedieť pri prechádzke po sedem kilometrov dlhom náučnom chodníku s desiatimi zastaveniami. Z dôvodu zachovania pokoja je chodník sezónny - prístupný od 1. júna do 15. septembra. Ďalšie informácie nielen o Mionší poskytne lomňanské múzeum v drevenici v centre Dolnej Lomnej.

Na vrchole bájnej hory Čantoryje v Sliezskych Beskydoch sa na česko-poľskej hranici týči rozhľadňa s jedinečnými výhľadmi do Čiech, Poľska a Slovenska. Dvadsaťdeväť metrov vysoká rozhľadňa stojí v nadmorskej výške 995 m a na najvyšší bod rozhľadne vo výške 1016 m n. m. treba vystúpiť po 118 schodoch. Na Čantoryju odporúčame vydať sa desaťkilometrovou "Rytierskym chodníkom" po stopách dávnej báje, ktorá hovorí o tom, že vo vnútri Čantoryje je ukryté celé vojsko rytierov, aby bolo pripravené v prípade nebezpečenstva pomôcť tunajšiemu kraju. Východiskovým bodom je námestie v Nýdku. Rytiersky chodník pokračuje aj na poľskej strane, kde vedie do kúpeľného mesta Ustroń a pri návrate späť na Čantoryju využíva lanovku.

V Tešínskych Beskydách si prídu na svoje milovníci folklóru a veselej zábavy po celý rok. Na jar prichádzajú na Košařiska " Miyszać łowce", kde okrem obradu vyháňania oviec na salaš zároveň býva remeselný jarmok, ochutnávka ovčieho syru, žinčice a pod. V lete sa zabavíte na medzinárodných folklórnych festivaloch Gorolsky Święto (Jablunkov) a Sliezskych dňoch (Dolná Lomná) s ukážkami tradičných remesiel, hodových stánkov a bohatou ponukou krajových špecialít. V zime s koná krojovaný Gorolský bál (Mosty u Jablunkova), ktorý je doplnený o medzinárodnú prehliadku ľudových kapiel a folklórnych súborov. Návštevníci v Gorolskom informačnom centre, v príjemnom prostredí drevenice na fojstve v Mostoch u Jablunkova, si môžu vyskúšať pôvodné remeslá a zoznámiť sa s gorolskými zvykmi.

V obci Vendryne sa nachádza vzácna technická pamiatka - vápenné pece. Vznik týchto pecí sa datuje na začiatok 19. storočia, keď sa vo Vendryni ťažil vápenec v troch lomoch a následne bol vypaľovaný v dvoch peciach, v miestnom nárečí nazývaných "wopienky". Vypálené vápno sa používalo predovšetkým pri výrobe železa v neďalekých železiarňach. Prevádzka pecí bola definitívne ukončená v roku 1965, keď skončila ťažba v okolitých vápencových lomoch. Pece však zostali na svojom mieste a slúžia ako pamiatka pre budúce generácie. Na prehliadku "wopienek" je možné vybrať sa od železničnej zastávky náučným chodníkom "Za krásami vendryňskej prírody".